Vaše telo práve teraz vyžaruje svetlo. Je také slabé, že ho oko nikdy neuvidí, no citlivá kamera ho zachytí. Tieto biofotóny vznikajú tam, kde bunky pracujú s kyslíkom, teda pri práci mitochondrií, a prezrádzajú, ako Vaše telo narába s energiou.
- Biofotóny sú ultraslabé svetlo, ktoré vyžarujú živé bunky aj celé ľudské telo, v pásme približne od 350 až po 1300 nm.
- Vznikajú z elektrónovo excitovaných stavov pri oxidačnom metabolizme, teda pri tom istom toku elektrónov a kyslíka, ktorý v mitochondriách tvorí ATP a vodu.
- Kamera CCD zobrazila, že ľudské telo svieti v dennom rytme, nie stále rovnako.
- Prečo pre nás Mitochondriakov nie je mitochondria iba továreň na ATP a čo z toho vyplýva pre Váš bežný deň.
- Prečo ľudské telo svieti, aj keď to okom nevidíte?
- Odkiaľ sa biofotóny berú a čo s nimi majú mitochondrie?
- Čo Vám poznanie o biofotónoch dáva a kde končí?
- Ako žiť tak, aby Vaše mitochondrie mali dosť svetla aj tmy?
- Čo pri svetle rozhoduje viac než samotné zariadenie?
- Zhrnutie: čo si z článku zapamätať?
- Časté otázky
Prečo ľudské telo svieti, aj keď to okom nevidíte?
Áno, ľudské telo vyžaruje svetlo. Biofotóny sú ultraslabé fotóny, ktoré bunky uvoľňujú pri bežnom metabolizme s kyslíkom. Je ich tak málo, že ich oko nikdy nezachytí, no citlivé kamery a detektory ich zmerajú. Nejde o odraz svetla zvonka ani o teplo, ale o svetlo, ktoré vzniká priamo v živých bunkách.
Začnime otázkou, ktorou u nás začína každá téma: odkiaľ telo berie energiu? Z jedla a z kyslíka. Elektróny z potravy putujú cez bunku, až ich na konci prevezme kyslík. Kde sa však energia presúva, tam sa nikdy nepresúva bez stôp. Časť z nej odchádza ako teplo a malá časť ako svetlo.
Pomôže jednoduchý obraz. Predstavte si rozvodnú sieť: kde tečie prúd, tam pri každom spoji trochu energie zahreje vodiče a sem tam preskočí iskra. Bunka je takou sieťou, len namiesto drôtov má membrány, molekuly a vodu. Biofotóny sú tie drobné iskry, ktoré prezrádzajú, že prúd tečie.
Prečo by Vás to malo zaujímať, keď to svetlo nikdy neuvidíte? Pretože mení pohľad na to, čím vlastne sme. Živé bytosti sa po tisícročia vyvíjali pod najväčším prirodzeným zdrojom svetla, slnkom. Bunka sa naučila svetlo prijímať: oko cez melanopsín (svetlocitlivý pigment v sietnici, ktorý reaguje hlavne na modré svetlo) číta dennú dobu a mitochondrie zachytávajú červené a infračervené vlnové dĺžky. Ak však bunka svetlo aj sama vysiela, nedáva zmysel, že je so svetlom spojená oveľa hlbšie, než učí bežná výživová a kalorická predstava o zdraví?
Pre nás Mitochondriakov sú biofotóny jedným z najsilnejších argumentov, že energia je fyzika: tok elektrónov, práca protónov, stav vody a kvalita svetla. Telo nie je iba pec, ktorá spaľuje kalórie. Je to systém, ktorý svetlo prijíma, premieňa aj vyžaruje. A keď sa v ňom tok elektrónov zadrhne a pribudne oxidačný stres, mení sa aj svetlo, ktoré z neho vychádza.
Odkiaľ sa biofotóny berú a čo s nimi majú mitochondrie?
Biofotóny vznikajú pri oxidačnom metabolizme. Keď bunka pracuje s kyslíkom, niektoré molekuly sa dostanú do elektrónovo excitovaného, teda energeticky nabudeného stavu. Pri návrate do pokoja uvoľnia prebytok energie ako fotón. Keďže väčšina práce s kyslíkom prebieha v mitochondriách, sú práve ony hlavným miestom, kde sa tok energie mení aj na svetlo.
Prehľadová práca Michala Cifru a Pavla Pospíšila zhrnula, že ultraslabé vyžarovanie buniek pochádza z elektrónovo excitovaných stavov pri oxidačnom metabolizme a siaha od blízkeho UV cez viditeľné svetlo až po blízke infračervené, približne 350 až 1300 nm. Ide o veľmi nízke toky, rádovo jednotky až stovky fotónov za sekundu na štvorcový centimeter. [R]
Tok, z ktorého biofotóny vznikajú, si môžete predstaviť v niekoľkých krokoch:
- Palivo: elektróny z tukov a cukrov vstupujú do dýchacieho reťazca na vnútornej membráne mitochondrie.
- Gradient: energia elektrónov vytláča protóny a vzniká rozdiel, ktorý poháňa rotačný motor ATP syntázy.
- Kyslík: na konci reťazca komplex IV, cytochróm c oxidáza (CCO), odovzdá elektróny kyslíku a z kyslíka a protónov vzniká metabolická voda, teda voda, ktorú si telo tvorí samo.
- Iskry: časť elektrónov unikne skôr a vytvorí reaktívne formy kyslíka (ROS); tie oxidujú okolité molekuly, ktoré sa excitujú a pri relaxácii vyžiaria fotón.
Súvisia biofotóny s mitochondriami?
Áno, a veľmi úzko. Biofotóny vznikajú pri tom istom toku elektrónov a kyslíka, ktorý v mitochondriách tvorí ATP a vodu. Čím viac elektrónov sa po ceste stratí a čím viac pribudne ROS, tým viac excitovaných molekúl vzniká. Svetlo z buniek je tak priamym odtlačkom toho, ako hladko pracuje dýchací reťazec.
Ak sa chcete pozrieť na samotnú stavbu tohto reťazca podrobnejšie, prečítajte si náš článok o tom, čo sú mitochondrie a ako produkujú energiu. Pre biofotóny je dôležitá jedna súvislosť: na konci dýchacieho reťazca nevzniká iba ATP. László Boros so spoluautormi vrátane Gábora Somlyaiho navrhli model, podľa ktorého voda z komplexu IV vzniká ochudobnená o deutérium (tzv. deutéria zbavená voda, z anglického Deuterium Depleted Water, DDW), najvýraznejšie pri úplnom spaľovaní tukov. [R]
Keď tieto zistenia spojíme, vychádza nám, že mitochondria nie je iba továreň na ATP. Pre nás Mitochondriakov je jednou z jej hlavných úloh, napriek tomu, čo sa bežne učí, tvorba vody ochudobnenej o deutérium; v tom istom toku vzniká aj ATP, CO₂ a svetlo, teda biofotóny. Toto je presne ten druh myslenia, ktorý prináša kvantová biológia (odbor, ktorý skúma kvantové javy v živých bunkách, napríklad tunelovanie elektrónov a protónov): nesledovať izolované molekuly, ale tok energie, protónov, vody a svetla ako jeden celok.
Dajú sa biofotóny zmerať?
Áno. Biofotóny sa merajú vysoko citlivými kamerami a detektormi fotónov v úplnej tme, kde nič iné nesvieti. Merania ukázali, že ľudské telo doslova svieti a že intenzita tohto svetla sa počas dňa mení. Nejde teda o teóriu, ale o doložený fyzikálny jav, ktorý sa dá zachytiť aj zobraziť.
Japonský tím Kobayashiho so spolupracovníkmi zobrazil ultraslabé svetlo vyžarované ľudským telom chladenou kamerou CCD a zistil, že jeho intenzita kolíše v dennom rytme. Autori tieto zmeny spájajú so zmenami energetického metabolizmu počas dňa. [R] Telo teda nesvieti stále rovnako, ale podľa toho, ako sa mení jeho vnútorný čas a práca mitochondrií.
Ešte ďalej zašiel nemecký biofyzik Fritz-Albert Popp. So svojimi kolegami opísal vysokú koherenciu biofotónov, teda usporiadanosť, akú poznáme skôr z lasera než zo žiarovky, a ako ich dôležitý zdroj označil DNA. [R] Podľa Poppa nie je toto svetlo iba odpadom, ale môže slúžiť aj ako nosič informácie medzi bunkami. Ak je svetlo z buniek usporiadané, nie je to práve tá stopa, ktorá naznačuje, že bunky svetlom aj komunikujú?
Svetlo z Vášho tela je tak podpisom mitochondrií: vzniká tam, kde mitochondrie pracujú s kyslíkom, a jeho množstvo aj rytmus odrážajú, ako dobre ten tok energie beží.
Čo Vám poznanie o biofotónoch dáva a kde končí?
Poznanie o biofotónoch Vám dáva najmä nový pohľad na energiu. Telo svetlo prijíma, premieňa aj vyžaruje. Biofotóny však nie sú domáci ukazovateľ zdravia ani niečo, čo by ste mali dopĺňať. Ich meranie patrí do laboratória s úplnou tmou. Princíp, ktorý odhaľujú, však môžete využiť každý deň.
Svetlo, ktoré vychádza z Vašich buniek, a svetlo, ktoré do nich vstupuje zvonka, sú dve strany jednej mince. Biofotónov je nepatrne málo. Slnko alebo červené a infračervené svetlo z panelu sú o mnoho rádov silnejšie. Podstatné preto nie je, koľko svetla je, ale kam dopadá. Dopadá na tú istú mitochondriálnu mašinériu, z ktorej biofotóny vychádzajú.
Srdcom tejto mašinérie je rotačný motor ATP syntázy. Japonský tím Ryohei Yasudu sledoval v skúmavke jedinú izolovanú molekulu jeho časti F1. Motor sa otáčal po krokoch 120° a energiu jednej molekuly ATP premieňal na pohyb takmer bez strát. [R]
Druhá časť motora, protónový kanál F0, je citlivá na ťažký vodík. Abdullah Olgun vypočítal, že približne raz z 15 000 prípadov sa na Asp61 podjednotky c naviaže namiesto protónu deuterón. Ten sa podľa jeho výpočtu uvoľňuje pomalšie a rotor na okamih zakoktá. Motor sa nezastaví, no z tisícok motorov v mitochondrii niektoré práve zaváhajú. [R]
Kde do toho vstupuje svetlo? Andrei Sommer v laboratóriu ukázal, že červené laserové svetlo s vlnovou dĺžkou 670 nm znížilo odpor tenkej vrstvy vody na hydrofilných povrchoch. Na povrchu, ktorý vodu odpudzuje, sa to nestalo. Sommer z toho vyvodil, že takáto hustá medzifázová voda obaľuje aj motor ATP syntázy a svetlo jej odpor znižuje, čím rastie tvorba ATP. [R] Neskôr so spoluautormi rozvinul model, podľa ktorého červené a blízke infračervené svetlo znižuje viskozitu vody vnútri a okolo rotačného motora. V bunkách pod oxidačným stresom tak podľa nich podporí tvorbu ATP navyše a hlavným cieľom svetla je voda. [R]
Keď to spojíme, vychádza nám ucelený obraz. Motor ATP syntázy a komplex IV spája jeden protónový okruh. Čím ľahšie protóny pretekajú motorom, tým rýchlejšie môže dýchací reťazec premieňať kyslík na vodu. Preto červené a blízke infračervené svetlo, ktoré motoru uľahčuje chod, podľa nás podporuje aj tvorbu vody ochudobnenej o deutérium. Ako svetlo zvonka pôsobí na samotné bunky, rozoberáme v článku o tom, ako červené a infračervené svetlo pôsobí na bunky a produkciu ATP.
Biofotóny teda nie sú nič, čo by ste si mali „dobíjať“. Sú odtlačkom toku energie. Ak chcete tento tok podporiť, staráte sa o to, čo ho poháňa: o svetlo, tmu, kyslík, vodu a správne načasovanie.
Ako žiť tak, aby Vaše mitochondrie mali dosť svetla aj tmy?
Postupujte v poradí, na ktoré sa telo adaptovalo. Najprv slnko a prirodzený deň, potom prostredie a načasovanie a až nakoniec nástroje do interiéru. Ráno choďte na denné svetlo do 30 minút po prebudení a cez deň trávte čas vonku. Večer stlmte biele svetlo a spite v úplnej tme.
Naše telo vyžaduje obe strany mince, SVETLO aj TMU. Mitochondrie sa po tisícročia nastavovali na sled východu slnka, poludnia a súmraku. V interiéri tento rytmus stratili. Cez deň majú málo červeného a infračerveného svetla, večer zas príliš veľa modrého. U nás Mitochondriakov preto platí tento postup:
- Ranné slnko: do 30 minút po prebudení vyjdite von, ideálne bez slnečných okuliarov. Oko cez melanopsín prečíta, že začal deň, a vnútorné hodiny sa podľa toho nastavia.
- Deň vonku: obedujte alebo sa prechádzajte na dennom svetle. Ak môžete, postavte sa bosými nohami na trávu alebo na zem.
- Jedlo cez deň: jedzte vtedy, keď je svetlo, a nie neskoro večer tesne pred spaním.
- Večerná tma: po západe slnka vypnite biele LED a obmedzte obrazovky. Na večerné svietenie stačí Nočná červená žiarovka Mitochondriak® E27 bez modrého a zeleného svetla.
- Nástroje do interiéru: ak trávite väčšinu dňa pod strechou, červené a infračervené svetlo môžete vrátiť cez ponuku infrapanelov Mitochondriak®. Na menšie miesta poslúži aj LED červená a infračervená žiarovka Mitochondriak®.
Až potom prichádza na rad strava a aj tá podľa ročného obdobia. Bežne sa v zime radí vitamín D3 s K2 v tabletke, my však volíme prirodzenejšiu cestu: D3 dopĺňame najmä z mastných rýb a morských plodov, ktoré nesú aj DHA, a vitamín K2 z vaječných žĺtkov, pečene a fermentovaných potravín. Ak potrebujete viac, za nás je lepšou voľbou ako rutinná tabletka kontrolované UVB svetlo, napríklad z Infrapanelu Mitochondriak® Maxi UVB, pri ktorom si pokožka tvorí vitamín D sama, rovnako ako zo slnka. Aj UVB však treba dávkovať: začína sa 30-sekundovým testom citlivosti pokožky, čas sa predlžuje postupne a oči chránia ochranné okuliare. Kedy u Vás tvorí vitamín D slnko a koľko pridá panel, ukáže bezplatná Mitochondriak® app.
Princíp si môžete overiť aj na sebe. Týždeň choďte každé ráno na denné svetlo do 30 minút po prebudení a večer svieťte iba červeným svetlom. Sledujte, kedy večer príde ospalosť a ako sa ráno budíte. Nie je to práve najjednoduchší test, ako zistiť, či Vaše vnútorné hodiny počúvajú svetlo?
Čo pri svetle rozhoduje viac než samotné zariadenie?
Viac než samotné zariadenie rozhoduje načasovanie a pravidelnosť. Ranné slnko, červené svetlo cez deň a tma večer fungujú ako jeden signál. Najčastejšou chybou je spoliehať sa na panel a pritom celý deň sedieť pod bielymi LED a večer ponocovať pri obrazovke. Nástroj dopĺňa prirodzený deň, nenahrádza ho.
Na tieto veci si dajte pozor:
- Viac nie je lepšie: dávku, čas aj vzdialenosť preberte z návodu k zariadeniu a z našej odpovede na otázku, aká je odporúčaná vzdialenosť infrapanelu od pokožky. Hodnoty z internetových fór nepreberajte.
- Večer po paneli biele svetlo: ak po večernom sedení zapnete ostré LED svetlo, signál tmy pre vnútorné hodiny prekryjete.
- Výber podľa jedného čísla: rozhoduje kombinácia vlnových dĺžok a spôsob merania ožiarenosti, nie jedno veľké číslo na štítku. Viac nájdete v článku o tom, koľko vlnových dĺžok má mať red light infrapanel.
- Vynechané ranné slnko: žiadne zariadenie v interiéri nenahradí celé spektrum ranného slnka pre oči a vnútorné hodiny.
Skutočnou výnimkou sú lieky citlivé na svetlo, teda fotosenzitizujúce lieky, ktoré zvyšujú citlivosť pokožky. Ak ich užívate alebo sa liečite s ochorením, pri ktorom svetlo zhoršuje príznaky, poraďte sa pred používaním svetelných zariadení so svojím lekárom.
Vráťte červené a infračervené svetlo aj do interiéru
Väčšinu dňa trávime pod strechou, kde chýba červená a infračervená časť slnečného spektra. Infrapanely Mitochondriak® ju vracajú tam, kde ju budovy zoberú. Dopĺňajú ranné slnko a večernú tmu, aby Vaše mitochondrie dostali signál, na ktorý sa po tisícročia adaptovali.
Zhrnutie: čo si z článku zapamätať?
Biofotóny sú doložený fyzikálny jav. Živé bunky aj celé ľudské telo vyžarujú ultraslabé svetlo od blízkeho UV po blízke infračervené. Toto svetlo vzniká pri oxidačnom metabolizme, teda tam, kde mitochondrie pracujú s kyslíkom. Mení sa v dennom rytme a odráža, ako hladko beží tok elektrónov.
Pre nás Mitochondriakov z toho vyplýva jasný záver. Mitochondria nie je iba továreň na ATP. Je miestom, kde vzniká voda ochudobnená o deutérium, ATP, CO₂ aj svetlo. Svetlo do buniek zároveň vstupuje: ranné slnko nastavuje vnútorné hodiny a červené a blízke infračervené svetlo dopadá na tú istú mašinériu, z ktorej biofotóny vychádzajú.
Čo môžete urobiť tento týždeň? Každé ráno vyjdite na denné svetlo do 30 minút po prebudení, cez deň buďte čo najviac vonku a po západe slnka prejdite na červené svetlo a tmu. Až potom zvážte nástroje, ktoré v interiéri doplnia, čo Vám chýba.
Časté otázky
Čo sú biofotóny?
Biofotóny sú ultraslabé svetlo, ktoré vyžarujú živé bunky. Vznikajú, keď sa molekuly pri práci s kyslíkom dostanú do elektrónovo excitovaného stavu a pri návrate do pokoja uvoľnia energiu ako fotón. Pokrývajú pásmo približne od 350 až po 1300 nm, teda od blízkeho UV cez viditeľné svetlo po blízke infračervené.
Vyžaruje ľudské telo svetlo?
Áno. Ľudské telo vyžaruje svetlo, ktoré je približne tisíckrát slabšie, než dokáže zachytiť oko. Chladená kamera CCD ho v úplnej tme zobrazila a ukázala, že jeho intenzita sa mení v dennom rytme. Autori merania tieto zmeny spájajú so zmenami energetického metabolizmu počas dňa.
Odkiaľ sa biofotóny v bunke berú?
Biofotóny vznikajú pri oxidačnom metabolizme. Elektróny z jedla putujú dýchacím reťazcom k kyslíku. Časť z nich unikne a vytvorí reaktívne formy kyslíka, ktoré oxidujú okolité molekuly. Tie sa tým excitujú a pri relaxácii vyžiaria fotón. Hlavným miestom tohto deja sú mitochondrie.
Ako súvisia biofotóny s mitochondriami?
Biofotóny vznikajú pri tom istom toku elektrónov a kyslíka, ktorý v mitochondriách tvorí ATP a metabolickú vodu. Čím viac elektrónov sa cestou stratí a čím viac pribudne oxidačného stresu, tým viac excitovaných molekúl vzniká. Svetlo z buniek je preto odtlačkom toho, ako hladko pracuje dýchací reťazec.
Ako sa dajú biofotóny zmerať?
Biofotóny sa merajú vysoko citlivými kamerami a detektormi fotónov v úplne zatemnenej miestnosti, kde nič iné nesvieti. Ide o veľmi nízke toky, rádovo jednotky až stovky fotónov za sekundu na štvorcový centimeter. Bežný spotrebiteľ ich doma zmerať nedokáže, je to laboratórna metóda.
Je biofotónové vyžarovanie to isté ako tepelné žiarenie?
Nie. Tepelné žiarenie vyžaruje každé teplé teleso a pri ľudskom tele leží hlboko v ďalekej infračervenej oblasti. Biofotóny vznikajú inak, z elektrónovo excitovaných molekúl pri metabolizme, a siahajú od blízkeho UV po blízke infračervené svetlo. Telo teda nevyžaruje iba teplo, ale aj skutočné svetlo.
Zdroje a referencie
- Olgun A. 2007. Biological effects of deuteronation: ATP synthase as an example pubmed.ncbi.nlm.nih.gov
- Kobayashi M. 2009. Imaging of ultraweak spontaneous photon emission from human body displaying diurnal rhythm pubmed.ncbi.nlm.nih.gov
- Cifra M. 2014. Ultra-weak photon emission from biological samples: definition, mechanisms, properties, detection and applications pubmed.ncbi.nlm.nih.gov
- Sommer AP. 2015. Light Effect on Water Viscosity: Implication for ATP Biosynthesis pubmed.ncbi.nlm.nih.gov
- Boros LG. 2016. Submolecular regulation of cell transformation by deuterium depleting water exchange reactions in the tricarboxylic acid substrate cycle pubmed.ncbi.nlm.nih.gov
- Sommer AP. 2020. Quantum biology in low level light therapy: death of a dogma pubmed.ncbi.nlm.nih.gov
- Popp FA. 1984. Biophoton emission. New evidence for coherence and DNA as source pubmed.ncbi.nlm.nih.gov
- Yasuda R. 1998. F1-ATPase is a highly efficient molecular motor that rotates with discrete 120 degree steps pubmed.ncbi.nlm.nih.gov
